Bude z manažmentu profesia?

26.3.2009

Riadenie.sk / HARVARD BUSINESS REVIEW 10/2008: "It's Time to Make Management a True Profession" (Rakesh Khurana, Nitin Nohria)

O tom, či spraviť z manažmentu profesiu a dostať tak manažéra na rovnakú pozíciu akú má lekár alebo právnik, sa zamýšľajú autori v Harvard Business Review.

Funkciu manažéra dnes môže vykonávať ktokoľvek, bez ohľadu na prax alebo dosiahnuté vzdelanie. V mnohých prípadoch pritom nesie rozsiahlu zodpovednosť, či už voči zamestnancom, štátu alebo akcionárom. 

Mali by mať manažéri vzdelanie a potrebnú kvalifikáciu na výkon svojej funkcie, podobne ako lekári alebo právnici?

Lekár aj právnik musí najskôr absolvovať niekoľko rokov štúdia, následne musí absolvovať viacročnú prax. Po tejto praxi ho čakajú ďalšie skúšky, až kým spoločnosť uzná jeho spôsobilosť na vykonávanie tejto profesie. U manažérov to takto nefunguje.

Zavedenie manažmentu ako profesie by na jednej strane mohlo priniesť veľa pozitívnych efektov - už len vedomie zodpovednosti za sľub, ktorí by manažéri pri ukončení štúdia museli zložiť podobne ako lekári.

Na druhej strane, zaplatili by sme daň v podobe osôb, akými boli napríklad Bill Gates, ktorí nemali dokončené manažérske vzdelanie, napriek tomu ich práca vo funkcii manažéra priniesla pre spoločnosť veľký prínos.

Existujú dva názorové prúdy: jeden preferuje myšlienku, že manažment je niečo ako umenie, nie je možné sa mu naučiť a rozvíajať svoje schopnosti je možné iba praxou. Druhý prúd je zástancom manažérskeho vzdelania, bez ktorého sa funkcia manažmentu nedá efektívne vykonávať.

V mnohých prípadoch ľudia uznávajú myšlienku, ktorú presadil nositeľ Nobelovej ceny ekonóm A. Michael Spence, že vyššie vzdelanie má iba signalizačnú funkciu. Vyšším vzdelaním človek demonštruje svoj záväzok k rozvoju kariéry.

Zabil by manažment ako profesia kreativitu?

Aj keď musíme priznať, že vzdelaný manažér by bol lepší ako nevzdelaný, v zmysle ekonóma J. Schumpetera hybná sila ekonomiky nespočíva v manažéroch nachádzajúcich sa v strede distribučnej krivky manažérskych kompetencií, ale na jej okrajoch. Prelomové skoky obyčajne spravia manažéri, ktorí svojim nekonvenčným prístupom dokážu ísť proti zaužívaným pravidlám.

Výrazný pokrok v medicíne nastal až potom, čo sa medicína stala profesiou. Každý lekár, predtým ako sa mohol stať lekárom, musel zvládnuť rozsiahly súbor základných vedomostí. Tieto vedomosti mu umožnili lepšie chápať skutočnosti, nachádzať súvislosti a robiť nové objavy. Vytvorením profesie z medicíny sa zároveň zabránilo veľkým škodám, ktoré páchali nevyučení doktori.

Napriek tomu, že je medicína profesiou, stále zostal priestor na uplatnenie nekonvenčných prístupov. Jedným z takých je alternatívna medicína. Podobné by to bolo aj v manažmente. Schopnosť inovovať a nachádzať nekonvenčné smery by sa nevytratila. 

Mal by mať manažment svoj vlastný kódex?

Kódex ustanovuje sociálny účel profesie. Pre členov profesie poskytuje návod a pravidlá, ako by sa mali správať. Zároveň pomáha vytvárať komunitu so vzájomnými záväzkami jednotlivých členov. Toto všetko formuje sociálny kapitál profesie, ktorý tvorí základ dôvery.

Napísať kódex, zaradiť ho do učebných osnov a na konci štúdia ho potvrdiť prísahou by bolo jednoduché. Problémom je ujednotenie a zhoda názorov na to, akú sociálnu úlohu by mal vlastne manažment plniť.

Podľa jednej školy zástancov M. Friedmana účelom manažmentu je zhodnocovať zdroje vlastníkov a prinášať im zisk za súčasného dodržiavania zákonov a dobrých mravov. Iná škola hovorí, že podnik by mal byť spoločenskou inštitúciou, v rámci ktorej jednotlivci spoločne dokážu vytvoriť viac, ako by vytvoril každý samostatne.

Preferovanie jedného alebo druhého názoru by nebolo účelné. Pokiaľ by sme vychádzali z názorov školy M. Friedmana, podnik jednostrannou orientáciou na zisky akcionárov by mohol v celospoločenskom meradle napáchať veľkú škodu.

Bez etického kódexu, manažéri nemôžu plniť funkciu kladnej spoločenskej sily, bez ohľadu na filantropiu alebo spoločenskú zodpovednosť.