23.3.2009
Záujem o organizačnú kultúru narástol predovšetkým v čase "japonského zázraku", keď práve kultúre organizácie pripisovali významný podiel na úspešnosti japonských firiem.
Ďalšia vlna záujmu o organizačnú kultúru sa objavila v súvislosti s hľadaním modelov dokonalosti riadenia firiem (predovšetkým knižka "In Search of Excellence" od Petera a Watermana).
Koncept organizačnej kultúry vytvárame za účelom pochopenia organizácií.
Interpretatívny prístup. Chápe kultúru ako niečo, "čím organizácia je". Kľúčový je interpretovaný význam, nie realita. V tomto zmysle je organizácia súhrnom ideí, vízií, názorov, hodnôt, postojov a noriem.
Objektivistický prístup. Chápe kultúru ako niečo, "čo organizácia má". Organizačná kultúra je jedným z prvkov organizácie, ktorý ovplyvňuje jej správanie a výkonnosť.
"zdieľané filozofie, ideológie, hodnoty, predpoklady, názory, očakávania, postoje a normy ... ktoré odhaľujú implicitný či explicitný skupinových súhlas s tým, ako rozhodovať a riešiť problémy: ako spôsob, ako sa veci u nás robia"
"všeobecne zdieľané a relatívne stabilné názory, postoje a hodnoty, ktoré existujú v organizácii,", pričom "kultúra determinuje procesy rozhodovania a riešenia problémov v organizácii, ovplyvňuje ciele, nástroje, spôsoby jednania, je zdrojom motivácie a demotivácie, spokojnosti a nespokojnosti"
"základné hodnoty, názory a predpoklady, ktoré existujú v organizácii, vzorce správanie, ktoré sú dôsledkom týchto zdieľaných významov a symboly, ktoré vyjadrujú spojenie medzi predpokladmi, hodnotami, a správaním sa členov organizácie"
Organizačná kultúra je súbor základných predpokladov, hodnôt, postojov a noriem správania sa, ktoré sú zdieľané v rámci organizácie a prejavujú sa v myslení, cítení a správaní sa členov organizácie a vo výtvoroch materiálnej a nemateriálnej povahy.
Link na hlavný článok: Organizačná kultúra
Zdroj:
Ivan Nový, Růžena Lukášová a kol.: Organizační kultura. Grada. 2004
Diskusia
Zatiaľ žiadne príspevky v diskusii.
Pridajte príspevok
Autor knihy Good to Great (Z dobrého skvelé) Jim Collins, má stanovené časové bloky s náplňou činnosti na každý deň. Veľký význam prikladá tzv. "white space", čo je čas, kedy nemá žiadny pevný rozvrh a môže si prečistiť hlavu, aby bol pripravený na novú, kreatívnu činnosť.
Prijímanie nesprávnych zamestnancov predstavuje pre firmy obrovské straty.