Prečo dobrí lídri robia zlé rozhodnutia

16.4.2009

Riadenie.sk / HARVARD BUSINESS REVIEW "Why Good Leaders Make Bad Decisions" (Andrew Campbell, Jo Whitehead, Sydney Finkelstein)

Rozhodnutia, ktoré robia inteligentní ľudia, s najlepším úmyslom a s najlepšími dostupnými informáciami často zlyhávajú.

Prečo sa nerozhodnú správne? Ako sa dá vyvarovať zlým rozhodnutiam?

V článku "Why Good Leaders Make Bad Decisions" (Harvard Business Review 02/2009) autori skúmajú, prečo tieto zlé rozhodnutia vznikajú a ako im je možné zabrániť.

Ako funguje mozog

Jedným z dôvodov, prečo sa nerozohodujeme správne, sú mechanizmy, na základe ktorých funguje náš mozog. V mozgu funguje niečo, čo označujeme ako "Rozpoznanie vzorov" (pattern recognition) a "Emocionálny význam" (emotional tagging). Tieto mechanizmy majú evolučný význam a slúžia na to, aby sa nám zjednodušilo každodenné rozhodovanie. Vďaka nim môžeme denne robiť množstvo rozhodnutí, nad ktorými nemusíme rozmýšľať a ktoré si v podstate ani neuvedomujeme..

Tieto mechanizmy mozgu, ktoré nám majú uľahčovať život, nám však v určitých prípadoch viac škodia ako pomáhajú. Zvlášť, keď ich prenášame na dôležité a jedinečné rozhodnutia, na ktoré vyššie uvedené mechanizmy nie je možné aplikovať.

Rozpoznanie vzorov. Novo vzniknutú situáciu vyhodnocujeme na základe predchádzajúcich skúseností. Šachový veľmajster dokáže správy ťah zahrať v priebehu pár sekúnd na základe toho, že vyhodnotí vzory (patterny), s ktorými sa už v minulosti stretol. Nebezpečenstvo hrozí, ak predpokladáme, že nová situácie je identická s tou, ktorú poznáme z minulosti.

Zlyhanie na základe rozpoznania vzorov sa stalo aj M. Broderickovi v prípade hurikánu Katrina. M. Broderick viedol bezpečnostné operačné centrum. Už pri predchádzajúcich hurikánoch sa naučil, že prvotné správy sú často nesprávne a prehnané. Na základe týchto skúsenosti nepripisoval patričný význam ani včasným varovaniam ohľadom hurikánu Katrina.

Emocionálny význam. Je to proces, prostredníctvom ktorého sa viaže emocionálna informácia k našim predchádzajúcim zážitkom. Naša reakcia je adekvátna emocionálnemu významu (emotional tag), ktorý tejto situácii pripisujeme. Táto emocionálna informácia nám hovorí, či máme danej udalosti prikladať význam alebo nie a akú následnú akciu zvoliť. Tento proces sa deje podvedome. Preto ho často ani vedome nekontrolujeme. Pri množstve rozhodnutí potom nepoužívame objektívne dáta ani logiku.

Náš mozog sa nerozhoduje na základe klasického modelu rozhodovania - ciele, alternatívy, zvolenie optimálnej varianty. Náš mozog sa orientuje na základe rozpoznania vzorov a na základe emocionálneho významu. Ak chceme robiť efektívne rozhodnutia, musíme si byť týchto mechanizmov vedomí.

Identifikácia faktorov nesprávneho rozhodovania

Tri hlavné faktory, ktoré indukujú použitie nesprávneho vzoru z minulosti alebo skresľujú náš emocionálny význam:

Prítomnosť nevhodného vlastného záujmu. Emocionálny význam prikladáme informáciám, ktoré podporujú náš úsudok a tie vzory (patterny), ktoré chceme vidieť.

Prítomnosť skresľujúcich faktorov. K skresľujúcim faktorom môžeme mať určitý vzťah, môžu to byť osoby, miesta alebo veci.  Iné rozhodnutia robíme, keď sa to týka našich bývalých kolegov alebo oddelení, kde sme pretým pracovali.

Prítomosť zavádzajúcich spomienok. Predpokladáme, že minulé situácie sú porovnateľné s týmti súčasnými a máme tendenciu riešiť ich podobným spôsobom. Pehliadame podstatné odlišujúce faktory.

V rozhodnutiach by mal byť prítomný systém, ktorý nám umožní identifikovať tieto 3 faktory. Do rozhodovania môžeme napríklad zahrnúť niekoho iného, aby sme vylúčili prítomnosť nevhodného vlastného záujmu.                                                                      

Obrana voči predpojatosti

Pri dôležitých rozhodnutiach musíme k mechanizmom nášho mozgu a rozhodovaniu pristupovať systematicky. V záujme efektívneho rozhodovania môžeme zvážiť nasledovné:

Vniesť novú skúsenosť alebo analýzu. Vystaviť rozhodovateľa novým informáciám alebo mu sprostredkovať nový uhol pohľadu na situáciu. 

Vyvolať ďalšiu debatu a výzvu. Explicitne konfrontovať zaujatosť v rozhodnutiach.

Schvaľovať rozhodnutia na vyššej úrovni. Eventuálne vniesť do rozhodovania na nižších úrovniach osoby z vyšších úrovní.