SOA architektúra - nová revolúcia v produktivite

13.3.2009

Riadenie.sk / HARVARD BUSINESS REVIEW

Servisne orientovaná architektúra sa stala fenoménom posledných rokov. Niektorí v nej vidia východisko, iní nafúknutú bublinu a ďalší sa zatiaľ len opatrne prizerajú. Na to, či SOA môže skutočne zvýšiť produktivitu firmy prináša odpoveď článok v júnovom Harvard Business Review.

Reinžiniering a procesy

Na poli zvyšovania produktivity firiem hral primárnu úlohu v posledných desaťročiach reinžiniering - vďaka nemu sa veľa firiem stalo efektívnejšími a produktívnejšími, reinžiniering im priniesol výrazné finančné i časové úspory, do organizácie vniesol nový spôsob myslenia a taktiež pozitívne ovplyvnil kvalitu poskytovaných služieb. V poslednom období sa však už reinžiniering pomaly ale isto dostáva k svojim limitom.

V rámci reinižinieringu sa prioritne orientujeme na procesy, zatiaľ čo samotné činnosti, ktoré sú zodpovedné za tvorbu výstupu procesu a ktoré sa v rámci procesu nachádzajú, pre nás zostávajú skryté. Takto dochádza v rámci procesov k mnohonásobným duplicitám činností, ktoré je veľmi ťažké alebo takmer nemožné odhaliť. Keď sa nám podarí tieto činnosti z procesov "vyslobodiť" a použiť ich na viacerých miestach, docielime tým vyššiu flexibilitu a efektivitu. Tieto činnosti potom môžeme používať v rôznych procesoch, v rôznych divíziách firmy, dokonca ich môžu využívať aj naši zákazníci a dodávatelia. Z týchto činností dokážeme poskladať nový proces, v ktorom môžeme činnosti flexibilne zamieňať a upravovať a  tak vďaka SOA architektúre vytvoríme tzv. plug-and-play podnik.

Reinžiniering nám umožnil odbúrať veľa úloh, ktoré boli zaužívané v rámci funkčného usporiadania spoločnosti. Na základne reinžinieringu boli kastomizované informačné systémy. Malá zmena v systéme si obyčajne vyžiadala rozsiahle úpravy, ktorých vplyv sa prejavil na viacerých miestach systému súčasne. Takto bol celý systém mimoriadne nákladný na údržbu a zmeny. Taktiež nie je možné jeden proces zo systému "vybrať" a použiť ho na inom mieste v spoločnosti, hlavne keď spoločnosť rastie a bolo by to žiaduce. Kvôli technickým limitáciám máme teda v procesoch "uzamknuté" množstvo činností, výsledkom čoho je veľká duplicita aktivít a vykonávanie aktivít, ktoré by mohli byť outsourcované. Navyše v dnešnej dobe je podnik nútený neustále zvyšovať efektivitu a podstupovať rad zmien, pričom tieto zmeny v systémoch sú mimoriadne nákladné.

Problémom pri prechode na SOA architektúru je, že veľa firiem k implementácii pristupuje bez toho, že by najskôr zvážila a premyslela dizajn biznisu. V prvom rade by sa spoločnosť mala sústrediť na redizajn operácií, potom na odbúranie redundantného softvéru, zjednodušenie a automatizáciu procesov, zvýšovanie produktivity a podobne. Na plné využitie výhod spojených so SOA architektúrou musíme zmeniť pohľad na podnik, na ktorý sa musíme pozerať ako na prepojenie štandardných plug-and-play aktivít.

Servisne orientovaná architektúra a aktivity

Zavádzanie servisne orientovanej architektúry v spoločnostiach je určitým spôsobom jednoduchšie ako reinžiniering, nakoľko nemusí prebehnúť veľkým treskom ale postupne, v projektoch menšieho rozsahu s kratším trvaním a rýchlejšou návratnosťou. Zároveň je zavádzanie SOA pre firmy väčšou výzvou, pretože pri implementácii SOA architektúry musia byť spoločnosti pripravené viac zdieľať aktivity a softvér, outsourcovať vo väčšom rozsahu, časť aktivít prenášať na dodávateľov a zákazníkov.

Pri pohľade na podnik cez SOA sa kľúčovým stáva výstup alebo účel aktivity, nie aktivita samotná alebo spôsob, akým je vykonávaná. Výzvou býva identifikácia rovnakých alebo podobných aktivít, ktoré sa v rámci podniku často odlišne vykonávajú alebo majú odlišné označenia. Kľúčom je označovanie aktivít v zmysle ich výstupov alebo účelu. Potom je dôležité rozhodnúť, ktoré aktivity sú pre nás strategicky významné a ktoré pre nás znamenajú konkurenčnú výhodu a ktoré naopak môžeme outsourcovať. Metódu na takúto anatomickú analýzu podniku autori označujú ako business capabilities analysis.

Business capabilities analysis

Prvým krokom v tejto analýze je zhotovenie diagramu činností aktivít, schopností (capabilities) a podschopností (subcapabilities) podniku, ktorými sú tieto aktivity tvorené. Po zmapovaní aktivít v rámci operácií a schopností, ktorými sú aktivity tvorené, sa identifikujú aktivity kritické pre úspešnosť podniku. Celá táto analýza prebieha postupne, trvá rádovo v týždňoch. Následne sa identifikujú aktivity, ktoré sú kandidátmi na web servisy, a to na základe

• business value (kľúčová aktivita vzhľadom na profitabilitu podniku),
• current performance (aké náklady by boli nutné na zvýšenie výkonu),
• predictability (predvídateľnosť výsledkov - ak nie sú jednoznačne predvídateľné výsledky aktivity, ťažko je túto aktivitu automatizovať).

Diagram "Heat map"

Ďalším krokom je zostavenie tzv. "Heat map", čo je v podstate diagram, ktorý zachytáva všetky firemné aktivity a identifikuje tie, ktoré sú kritické alebo ktorých schopnosti potrebujú byť zlepšené. Jej účelom je identifikácia priorít.  

Tvorba nového operačného modelu

Na základe heat map sa vytvára nový operačný model, v rámci ktorého sa identifikujú aktivity, ktoré sú duplicitné, identifikuje sa previazanosť aktivít a podobne. Potom sa aktivity zatrieďujú do 4 kategórií:

• primary - aktivity ktoré by sa mali vykonávať v rámci spoločnosti, top priority v rámci programov zlepšovania prevádzky a technológií
• shared - aktivity, ktoré môžu byť zdieľané
• shifted - aktivity, ktoré môžu byť prenesené na zákazníkov, dodávateľov
• automated - ktoré môžu byť automatizované vo forme web servisov

Pre zavedenie servisne orientovanej architektúry je prvoradým vytvorenie tohto operačného modelu, nie nákup SOA softvéru. Avšak potom, ako sú identifikované primárne aktivity, ktoré môžu byť automatizované, spoločnosť by mala agresívne pristúpiť k zavádzaniu SOA.

Zdroj: Ric Merrifield, Jack Calhoun, and Dennis Stevens: The Next Revolution in Productivity. Harvard Business Review 06/2008.