Tajomstvá efektívnej realizácie stratégie

12.3.2009

Riadenie.sk / HARVARD BUSINESS REVIEW

V júnovom čísle Harvard Business Review vyšiel článok o tajomstvách k úspešnej realizácii stratégie. Článok predstavuje výskum, podľa ktorého spoločnosti zlyhajú v realizácii stratégie predovšetkým preto, lebo v prvom rade pristupujú k reorganizácii, pričom prehliadajú dva významné faktory efektivity - rozhodovacie právomoci a informačný tok.

Samotná činnosť, ktorá zabezpečuje výkon stratégie je výsledkom každodenných rozhodnutí jednotlivých zamestnancov spoločnosti na základe informácií, ktoré majú k dispozícii a na základe vlastného záujmu. Na základe výskumu boli odhalené hlavné stavebné bloky, ktoré môžu byť použité na ovplyvnenie týchto aktivít:

• vyjasňovanie rozhodovacích právomocí
• navrhovanie informačných tokov
• vylaďovanie motivátorov
• zmeny v štruktúre

Pri problémoch s realizáciou stratégie väčšina spoločností pristupuje priamo k zmenám v štruktúre, pričom reorganizácia rieši iba symptómy, nie podstatu, navyše funguje iba krátkodobo. Dôležitejšie ako reorganizácie je, ako a na základe akých informácií robia ľudia rozhodnutia s následnými činnosťami zabezpečujúcimi výkon stratégie a akú nesú za tieto rozhodnutia zodpovednosť. Navyše by malo existovať prepojenie s motivátormi. Spoločnosť by preto nemala považovať krok reorganizácie za kľúčový. Autori vo výskume zistili, že oveľa dôležitejšie sú rozhodovacie právomoci a informačné toky.

Faktory efektívnosti výkonu stratégie

Autori spravili rebríček z aktivít (v poradí od najdôležitejších), ktoré firmám pomohli stať sa efektívnejšími vo výkone stratégie:

• každý v spoločnosti má prehľad o rozhodnutiach a činnostiach, za ktoré je zodpovedný (rozhodovacie právomoci),
• dôležité informácie o konkurenčnom prostredí sa rýchlo dostanú k vedeniu spoločnosti (informačné toky),
• raz ako sú rozhodnutia spravené, zriedka sú upravované (rozhodovacie právomoci),
• informácie môžu tiecť voľne horizontálne v rámci spoločnosti (informačné toky),
• línioví zamestnanci obyčajne majú informácie, ktoré potrebujú na pochopenie vplyvu ich denných rozhodnutí (informačné toky).

1. Každý v spoločnosti má prehľad o rozhodnutiach a činnostiach, za ktoré je zodpovedný

Čím viac spoločnosť rastie, tym menej sa tieto zodpovednosti stávajú jednoznačnými. Stáva sa nejasné, kde začína zodpovednosť jednej osoby a kde končí druhej.

2. Dôležité informácie o konkurenčnom prostredí sa rýchlo dostanú k vedeniu spoločnosti

Vedenie spoločnosti môže pomôcť v identifikácií best practices na zvládnutie situácie ale to iba za predpokladu, že má správne informácie. Pokiaľ vedenie tieto informácie nemá, môže vyžadovať vykonávanie vlastných postupov a procesov, ktoré sú príliš vzdialené od konečného zákazníka. Paradoxne jedným z predpokladov, aby informácie prúdili k vedeniu je, aby boli ustanovené rozhodovacie právomoci na najnižších úrovniach a bola spravená decentralizácia, napríklad na SBU jednotky s vlastnými rozhodovacími právomocami na výkon stratégie. Na základe týchto informácii z nižích úrovní môže potom vedenie robiť lepšie strategické rozhodnutia a operatívne rozhodnutia prenechať na nižšie jednotky, ktoré sú bližšie k zákazníkovi.

3. Raz ako sú rozhodnutia spravené, zriedka sú upravované

Zatiaľ čo skúsení vyšší manažéri vedia priniesť hodnotu aj v tomto zmysle, línioví manažéri týmto spôsobom rozhodnutiam obyčajne dodatočnú hodnotu nepridávajú, naopak tým, že sa zaoberajú prácou svojich podriadených ich vlastný posun vpred môže stagnovať.

4. Informácie môžu tiecť voľne horizontálne v rámci spoločnosti

Pokiaľ netečú informácie horizontálne, nie je zabezpečený prenos best practices v rámci firemnej štruktúry. Navyše je potláčané uplatnenie ekonomiky z rozsahu. Manažérom chýba celkový pohľad na spoločnosť naprieč oddeleniami.

5. Línioví zamestnanci obyčajne majú informácie, ktoré potrebujú na pochopenie vplyvu ich denných rozhodnutí

Keby nemali spätnú väzbu a nevedeli by, aký vplyv majú ich rozhodnutia na príjmy spoločnosti, nevedeli by posúdiť, či sú tieto rozhodnutia správne a zároveň by nemali vodítko pre ich zlepšovanie do budúcnosti.

Efektívny výkon stratégie teda bezprostredne súvisí s tým, ako sú stanovené rozhodovacie právomoci a vybudované informačné toky. Riadenie smerom zhora nadol by sa malo zakladať skôr na vytyčovaní právomocí, pričom najlepšie informácie na rozhodovanie majú konkrétne jednotky s danými rozhodovacími právomocami. Tieto jednotky s rozhodovacími právomocami musia mať spätnú väzbu, aby vedeli aký vplyv majú ich rozhodnutia na kľúčové ukazatele, pričom tieto by mali byť priamo prepojené s motivátormi. Rovnako dôležité sú vybudované informačné toky horizontálne naprieč spoločnosťou, na základe ktorých je možné lepšie využiť informácie v rámci spoločnosti, uplatniť ekonomické výhody z rozsahu a mať schopnosť identifikovať problémy presahujúce hranice individuálnych jednotiek s rozhodovacími právomocami.

Zdroj: Gary L. Neilson, Karla L. Martin, and Elizabeth Powers: The Secrets to Successful Strategy Execution. Harvard Business Review 06/2008.