Znalostný podnik v znalostnej spoločnosti

11.3.2009

RIADENIE.SK / Truneček J.: Znalostní podnik ve znalostní společnosti. Professional Publishing, 2004.

Pojmy znalostný podnik a znalostná spoločnosť sú nám všeobecne známe, menej však už podstata a princípy, ktoré ktoré robia znalostné podniky v znalostnej spoločnosti úspešnými. Kniha autora Jana Trunečka Znalostný podnik v znalostnej spoločnosti vám tieto princípy predostrie v prehľadnej a systematickej podobe.

Manažment a spoločenské zmeny - časť I.

Prvá časť knihy je venovaná popisu spoločenských zmien v súvislosti s prechodom k znalostnej spoločnosti a ich dopadom na organizácie. Nová doba je označovaná ako turbulentná, prípadne doba chaosu s novými požiadavkami na riadenie organizácií. Autor upriamuje pozornosť na prechod od priemyselnej spoločnosti k spoločnosti znalostí, od funkčného riadenia k procesnému, na vznik nových paradigiem ako manažment zmeny alebo nová ekonomika. Pojem nová ekonomika vychádza predovšetkým z pohľadu na informáciu ako na základný nástroj tvorby hodnôt a s tým súvisiace zmeny v spoločnosti ako sú globalizácia, digitalizácia, hyperkonkurencia. V súvislosti s prechodom od spojitého k turbulentnému podnikateľskému prostrediu sa v riadení podnikov kľúčovými stáva predovšetkým manažment zmien a reinžiniering.

Vývoj manažérskeho myslenia a jednania - časť II.

Druhá časť knihy začína popisom dvoch hlavných metodických prístupov k analýze systémov podnikového riadenia. Tými sú normatívny prístup a deskriptívny prístup. Normatívny prístup vychádza zo skúmania teórie - ako by to byť malo, analyzuje minulosť, predikuje budúcnosť a výsledkom sú paradigmy, princípy a koncepty systému podnikového riadenia. Deskritpívny prístup skúma prax - ako to skutočne je a na základe poznatkov vytvára nové integrované systémy podnikového riadenia. Integrovaným systémom podnikového riadenia sa rozumie schopnosť preberať tie najlepšie koncepty riadenia v danej dobe, ktoré vyhovujú pre daný podnik a aplikovať ich na jeho riadenie. Vo vývoji manažérskeho myslenia sú dôležité posuny paradigiem (paradigm shift), ku ktorým dochádza pri vzniku odlišného vnímania skutočnosti.

Autor ďalej popisuje koncepty systémov podnikového riadenia - manažérske funkcie od Fayola, manažérske role, kritické faktory úspechu (koncepcia 7S), procesný manažment a sieťová ekonomika, ale aj koncept excelencie od Petersa a Watermana. Autor skúma problematiku alternatívneho manažmentu, kam zaraďuje aj podnikateľskú filozofiu E.M. Goldratta, predovšetkým jeho teóriu obmedzení (TOC). Významná časť je venovaná popisu prechodu od funkčnej hierarchie k procesne orientovanej organizácii s charakteristikami ako pružnosť, permanentné učenie, orientácia na zákazníka. Rovnako sa do pozornosti dostávajú a popísané sú princípy procesného manažmentu zamerané  na prácu, proces a podnik.

Znalostný podnik - časť III.

Globálny koncept znalostného podniku plynule nadväzuje na procesný koncept a označuje sa aj ako znalostný koncept systému podnikového riadenia. Dôraz je kladený na synergický efekt jednotlivých častí podniku. Princípy fungovania znalostného podniku zahŕňajú stratégiu a výkonnosť podniku meranú nie len finančnými charakteristikami, ale napr. systémom Balanced Scorecard, orientáciu na zákazníka, procesnú orientáciu, tvorivé uplatnenie znalostí a inteligencie, akčné firemné hodnoty.  Stratégia a výkonnosť podniku v spoločnosti znalostí musí okrem prvkov klasického pojatia stratégie, ako sú napríklad tvorba misie a vízie, zamerať aj na ďalšie metódy, ktoré udržia podnik konkurencieschopným v spoločnosti znalostí. Finančné ukazatele sú pre hodnotenie výkonnosti znalostného podniku nepostačujúce. Rastie význam nehmotných a intelektuálnych aktív. Dôležité je zohľadniť viaceré perspektívy, napríklad tie, ktoré ponúka metodológia Balanced Scorecard - finančnú perspektívu, zákaznícku perspektívu, perspektívu interných procesov a perspektívu učenia sa a rastu.

Autor označuje znalostný podnik ako "podnik riadený zákazníkom". Tento princíp sa musí odraziť v tvorbe podnikovej stratégie, v riadení vzťahov so zákazníkmi (CRM) či riadení hodnoty zákazníka (CVM). Systém podnikového riadenia znalostného podniku musí byť procesne orientovaný. Reengineeringom rozumieme zásadnú a radikálnu prestavbu podnikových procesov za účelom skokového zdokonalenia výkonnosti. Kapitola "Procesná orientácia v súčasnej riadiacej praxi" obsahuje výklad základných pojmov a definícií ako proces, činnosť, kľúčový proces, pomocné procesy, vstupy a výstupy, pridaná hodnota, hodnotová metrika, efektívnosť a výkonnosť procesu. Uvedené sú aj základy metodológie konštrukcie procesných máp, metódy zostavenia procesných máp (Enterprise model od firmy McKinsey) a procesná analýza.

V znalostnom podniku má veľký význam intelektuálny kapitál podniku. Znalostný podnik preto musí chápať pracovníka ako znalostného pracovníka (knowledge worker) a s tým uplatňovať metódy riadenia ako manažment znalostí, rozvíjať princípy učiacej sa organizácie, zvyšovať produktivitu znalostných pracovníkov. S tým súvisia aj zvýšené nároky na manažérov, do popredia sa dostáva otázka vyhľadávania a riadenia talentu (talent manažment).  V znalostnom podniku sa kladie dôraz na tímovú prácu, ktorej je venovaná jedna kapitola. Posledná kapitola o firemnej identite, imidži organizácie a podnikovej kultúre časť o znalostnom podniku uzatvára.

Integrovaný manažment - časť III.

Posledná časť knihy je venovaná integrovanému manažmentu, ktorý spočíva v integrácii dobovo dostupných úspešných konceptov systému riadenia vyhovujúcich pre podmienky daného podniku. Na viacerých ilustratívnych príkladoch z reálneho prostredia je popísané zavádzanie integrovaného manažmentu v podnikoch, konkrétne tvorba novej podnikovej kultúry, implementácia zmien a preprojektovanie podnikových procesov.

Záver

I keď v knižke na dnešnú dobu žiadne prekvapivé závery nenájdeme, veľmi dobre poslúži ako sprievodca vývoja metodológií myslenia v súvislosti s meniacimi sa zmenami spoločnosti a ich aplikáciou v riadení podnikov v turbulentnej dobe. Znalostný podnik autor  popisuje v širších súvislostiach a sprostredkuje komplexný prierez jeho znakmi a metodológiami, ktoré sa uplatňujú pri jeho riadení. V závere nájdeme niekoľko prípadových štúdií demonštrujúcich zavádzanie zmien v podnikoch reagujúcich na výzvy znalostnej spoločnosti.

Zdroj: Truneček J.: Znalostní podnik ve znalostní společnosti. Professional Publishing, 2004.